Problém energetickej krízy nespočíva v závislosti od Ruska či od vojny na Ukrajine. Či v tom, že Nemecko a niektoré krajiny nemajú vybudovanú infraštruktúru na LNG plyn. A Slovensko si vraj plynovodným prepojením s Poľskom zabezpečilo energetickú bezpečnosť.
Problém je predovšetkým v burze, v tom, že Európska komisia namiesto dlhodobých zmlúv v energetickom sektore dotlačila Európu k spotovému, starému kapitalistickému voľnotrhovému mechanizmu obchodovania s energiami. Brusel v oblasti elektriny rozbil funkčné celky a logické cesty od výrobcu k spotrebiteľovi. Do cesty sa postavila medzinárodná burza v Lipsku a vytvoril sa neprehľadný systém, do ktorého vstúpilo mnoho špekulantov. V oblasti obchodovania s plynom do cesty lacného ruského plynu sa vložila Rotterdamská burza (prípadne Londýnska). Je pritom zaujímavé, že Brusel burzy ako hlavný nástroj obchodovania neriadi, nevlastní, prepustil ich súkromným firmám, ovládaným veľkými finančnými fondami (napr. BlackRock, Avangard).
Pritom okrem burzy EÚ na energetickom trhu presadzuje prísne pravidlá, prijala niekoľko energetických regulačných balíčkov, ktoré prísne regulujú trh s energiami. Bez schválenia EÚ ani na krok. Ale hlavný nástroj – burzu, neriadi EÚ, ale špekulanti.
Starý kapitalizmus dnes ničí EÚ. Samozrejme, je tam viac faktorov, ale tento možno pokladať za rozhodujúci, Rusku je to zrejmé už dávnejšie, a počítalo s jeho efektom. Energetický sektor je typickým sektorom, kde sa burzový, voľnotrhový mechanizmus ako hlavný nehodí, len ako doplnkový
1. pretože ide o vysokostrategický sektor, od ktorého závisí fungovanie krajín a celej civilizácie,
2. vyžaduje si vysoké investície,
3. pritom je možné ho dopredu plánovať na dlhé roky, spotreba, množstvo, načasovanie sú známe veličiny na roky dopredu.
Rusko dobre vie, že jedine ono dnes má kapacity uspokojiť stabilný dopyt EÚ po plyne za prijateľné ceny. Problém nie je v tom, žeby aj iné krajiny nemali dostatočné množstvá plynu, a nedokázali EÚ zásobovať plynom. Problém pre EÚ spočíva hlavne v burze.
Energetický sektor si vyžaduje vysoké investície. Bez zaistenia si odbytu na dlhé obdobie, teda dlhodobých zmlúv producenti nebudú riskovať vysoké investície do nových kapacít. Nebudú riskovať to, že si Slovensko, Poľsko, Nemecko MOŽNO kúpia na trhu 1 – 20 tankerov s LNG plynom, aj podľa ceny a prípadných iných ponúk. S tým, že o rok to môže byť úplne inak, napr. aj uvedením do prevádzky plynovodu NS2.
Katar to vysvetlil už dávnejšie, je schopný dodať nejaké množstvo plynu navyše, ale nebude rušiť svoje dlhodobé zmluvy s ázijskými odberateľmi kvôli burzovej neistote, že si teraz od neho niektoré krajiny nakúpia nejaký plyn, ale o rok to bude inak. Nemecko bolo tieto dni vyjednávať v Kanade o dodávkach plynu. Kanada má hlavné ložiská na západe, plyn preto lacnejšie vie dodávať do Ázie. Na východ by musela vybudovať plynovod, dodávky LNG plynu pre EÚ by boli preto drahé, vyžadovali by si vysoké investície. EÚ by v núdzi nejaké množstvo drahého plynu zakúpila, ale o rok by to mohlo byť úplne inak. Bez dlhodobých zmlúv na takýto drahý plyn Kanaďania nebudú investovať. Bez dlhodobých zmlúv zrejme nebudú vo veľkom investovať ani americkí producenti.
Ak boli Nemci hľadať plyn a iné dodávky v Kanade, problém nebude v LNG termináloch, pretože je zrejmé, že ani americkí ťažiari bez dodatočných investícií nemajú dostatočné kapacity na uspokojenie potrieb EÚ.
Prečo vlastne EÚ zatlačila na obchodovanie s energiami cez spotovú burzu? Tých príčin bude zrejme viac.
1. Po r. 1989 na Západe zavládla predstava, že západný kapitalizmus zvíťazil nad socializmom, čo viedlo k zavádzaniu neoliberalizmu, teda pokusom vrátiť sa od socializovaného kapitalizmu, regulovanej, štátnej ekonomiky ku klasickému kapitalistickému voľnému trhu (laissez-faire. Hoci kapitalistická epocha a teda aj klasický (teda pravý) kapitalizmus s jeho voľnou hrou dopytu a ponuky, kapitalizmus ako hybná sila dejín skončili Veľkou hosp. krízou 1929-33. Čo teoreticky naznačil slávny anglický ekonóm M. Keynes, tvorca keynesiánskej ekonomiky, v práci The End Laissez-Faire v r. 1926. Odvtedy pokusy založiť ekonomiku na voľnom trhu vedú ku krízam.
Predstavme si, žeby domácnosti nemali uzatvorené dlhodobé zmluvy s energetickými spoločnosťami, ale nakupovali energie dennodenne na trhu a vniesli tým podobný chaos do energetiky, ako ho vniesla Európska komisia. Hoci aj obyčajné domácnosti vedia plánovať svoje energetické potreby na rok, mnoho rokov dopredu. Zmluvy zabezpečujú určitú stabilitu energetického sektora. Len tí, ktorí poberajú za to veľké výplaty, to akoby nevedeli.
2. Burza, voľný trh dáva možnosť priživovať sa špekulantom. A je zrejmé, že značnú časť peňazí z energetického trhu odsávajú špekulanti. A to nie hocijakí. Za burzou s elektrinou stojí spoločnosť Deutsche Borse, ktorej majoritným vlastníkom je americký investičný fond BlackRock a za obchodmi stojí aj ďalší americký investičný fond Vanguard. Dobre známa dvojica z obrovskej globálnej kampane za očkovanie, na ktorom sa určité skupiny pekne nabalili. Zrejme na iných burzách s energiami to bude podobné, len sa to propagandisticky prekrýva rôznymi udalosťami.
3. Koloniálny postoj EÚ k Rusku vyplývajúci z mylnej interpretácie udalostí roku 1989. Akoby Rusko a ruský systém prehral a mal sa plne podriadiť potrebám „vyspelého“ Západu. Žiadne dlhodobé zmluvy, ktoré by zabezpečovali stabilitu ruského energetického sektora a stabilné príjmy.
Z imperiálneho myslenia Západu vyplýva určitá povýšenosť a urazenosť, že si Rusko dovolilo rokovať, vyžadovať rovnocenné postavenie, zaručenie bezpečnosti Ruska písomnými zárukami, nerozširovaním NATO. Preto žiadne rokovania o vzájomnej bezpečnosti a vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráci, len silové riešenie.
Socializmus však v roku 1989 neprehral, vidieť to na Číne a Vietname, že sa im darí, počas pandémie ako jediné veľké ekonomiky vykázali ekonomický rast. Len rozvojom výrobno-technologickej základne ľudstva stratil svoju efektívnosť, ako všetky predošlé spoločenské formy, teda aj kapitalizmus a bolo potrebné pokročiť vyššie. Nie sa vracať niekam dozadu, do starého prežitého kapitalizmu, ktorý dnešným potrebám už vôbec nevyhovuje a dnes sa to prejavuje hlbokou krízou, ktorá určite neskončí o 2 roky, ale bude gradovať a ak to Európania nepochopia, stanú sa skanzenom starého kapitalizmu, na ktorý sa budú chodiť pozerať turisti ako raritu.
Civilizácia dospela do bodu, kedy imperiálne usporiadanie (imperiálne centrum a koloniálna obslužná periféria) plodí len krízy – a vyžaduje sa utvorenie globálnej civilizácie, s globálnou deľbou práce a špecializáciou medzi rovnocennými krajinami.