pozitívna negácia starého

V r. 1972 urobili USA veľký obrat a „spriatelili“ sa s Čínou, aby čelili konkurencii sovietskeho socializmu ako hlavnej výzvy pre prežitie západného kapitalizmu.

V r. 2025 USA urobili veľký obrat a „spriatelili“ sa s Ruskom, aby čelili konkurencii čínskeho socializmu ako hlavnej výzvy pre prežitie západného kapitalizmu.

Počas existencie ZSSR tento predstavoval pre Západ a USA veľkú výzvu. Najmä po Veľkej hospodárskej kríze 1929-33, kedy sa kapitalistický Západ ocitol v hlbokej kríze, klasický kapitalizmus voľného trhu (laissez-faire), teda pravý kapitalizmus zanikol. Kapitalizmus mohol prežiť jedine za podmienky prispôsobenia sa socialistickej epoche (1928 – 1998): socializáciou ekonomiky a spoločnosti, za pomoci keynesiánizmu (vznik štátnej ekonomiky, zavedenie regulovania a plánovania, zriadenie sociálneho štátu).

Naopak, rokom 1928 naskočil motor socializmu, ZSSR začal hospodáriť na základe päťročných plánov.

Prínos plánovania ocenili aj ekonómovia P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus: „Sovietska ekonomika je okrem toho dôkazom, že – na rozdiel od toho, čo si v minulosti mysleli mnohí skeptici – socialistická prikazovacia ekonomika môže fungovať a dokonca s úspechom. To znamená, že spoločnosť, v ktorej sa hlavné ekonomické rozhodnutia robia administratívne, bez zisku ako kľúčovej hybnej sily výroby, môže sa dlhý čas rozvíjať rýchlym tempom.                                                                    

Plánovanie umožnilo rýchly rast ZSSR         

Pozrime si, čo píšu českí autori publikácie Križovatky 20. st, Naše vojsko 1990.:

 „Industriálna epocha ľudských dejín je preplnená technologickým, produktívnym, sociálnym i politickým dynamizmom. Avšak aj v jej rámci predstavuje obdobie prvých sovietskych päťročníc jav po všetkých stránkach mimoriadny.

Týchto 12 rokov a 9 mesiacov, ktoré uplynuli medzi októbrom 1928 a júnom 1941, predstavovalo pre Sovietsky zväz ekonomický a sociálny skok cez celé storočia. Svedčia o tom snáď najlepšie tieto strohé fakty: Národný dôchodok krajiny sa v tejto dobe zvýšil na päť a pol násobok, priemyselná výroba 10krát, výkon dopravy 4,5krát, počet priemyselných robotníkov vzrástol z 1O,7 milióna na 31,2 milióna, podiel roľníctva klesol zo 74,9% všetkého obyvateľstva na 44,9%. Vznikla nielen nová surovinová a energetická základňa, ale rozvinula sa aj vysoko sériová výroba prv neexistujúcich odvetví – leteckého, automobilového, traktorového, kombajnového i chemického priemyslu. Vznikli celkom nové priemyselné oblasti sovietskeho Východu, v miestach, ktoré desať rokov predtým neboli vôbec zaznamenané ako lokality ani na najpodrobnejších mapách.

…Ak sa dnes bežne považuje ročný rast výroby o 3-5% za príznak ekonomickej prosperity krajiny a za vzostup, ktorý umožňuje vyrovnať sa aj s požiadavkami tretej priemyselnej revolúcie, potom nás tempo sovietskych päťročníc priamo šokuje.

Niektorí autori hovoria len o bežnej reakcii USA či Západu na konkurenta. Nie celkom. Všimnime si, ako Západ reagoval na vznik Sovietskeho Ruska v r. 1917. Intervenciou 14 krajín. Ako USA reagovali na kubánsky socializmus. Kuba pritom pre nich svojou ekonomickou silou nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo a konkurenta. Nebezpečenstvo spočíva v alternatíve k starému kapitalizmu. Alebo ako americký kapitalizmus reagoval na vznik Vietnamskej demokratickej republiky, z hľadiska bezpečnosti USA bezvýznamnej  – vietnamskou vojnou, ktorú nazýval bránením rozširovaniu sa komunizmu.

Kapitalistické elity si boli dobre vedomé, že kapitalizmus vyčerpal svoj  vnútorný rastový potenciál a jeho ďalšie prežívanie a jeho konzumný blahobyt je možný len na prerozdeľovaní zdrojov planéty, parazitovaní na iných. A socializmus je konkurenčne efektívnejší systém.

Ale tak ako pre všetky spoločenské systémy, aj pre socializmus platia prírodno-spoločenské zákony (napr. zákon súladu úrovne výrobných vzťahov úrovni výrobných síl, alebo zákon súladu formy s obsahom). Klasický (štátny) socializmus rýchlym vývojom pozitívne vyčerpal svoj potenciál, v r. 1988 sa dostal do krízy, rokom 1998 (Globálna hospodárska kríza, ktorá silne postihla Rusko) definitívne zanikol. Tak ako zanikol klasický kapitalizmus(a všetky predošlé klasické systémy), zanikol aj klasický socializmus. Mohol znovu prežiť len za podmienky prispôsobenia sa novej epoche: globálnej, čo vynikajúco zvládla Čína.

Po r. 1998 sa ekonomika a civilizácia silne globalizovali. Rozšírila sa špecializácia a kooperácia krajín v rámci globálnej deľby práce, čo prinieslo výrazné zníženie nákladov a zlacnenie produkcie.

Kapitalizmus sa stotožňuje s globalizáciou, hoci majú od seba ďaleko. Kapitalizmus je založený na národnom ekonomickom priestore ako sebestačnom (americké národné záujmy nad globálnymi, čo tieto dni je presadzované až extrémne), globalizácia na globálnom priestore.

Globalizácia sa zamieňa s imperializmom. Pritom globalizácia, globálna deľba práce a kooperácia je usporiadaná horizontálne, imperialistická ríša vertikálne ako centrum a obslužná periféria. To, čo niektorí autori nazývajú globalistami (napr. Sörösovci), je typický imperializmus, ktorý globálnu tendenciu zneužíval na svoje imperiálne ciele. Tí, ktorí oslavujú Trumpovu de-globalizáciu, nevedomky podporujú jeho imperiálne kroky.

Americký imperializmus zneužívajúc globalizáciu si podkopal vlastné ekonomické základy

V súlade so svojimi konzumno-imperiálnymi cieľmi, tým, že neovláda zákony spoločenského pohybu, sa dopustil strategickej chyby. Konzumný, blahobytný spôsob života v USA a v európskom raji (J. Barosso) viedol k tendencii prenášať prácu (ako niečo odpudivé) a výrobu do iných krajín, hlavne do Číny a juhovýchodnej Ázie. Imperiálne centrum (USA) si ponechalo len digitálne technologické firmy a finančný systém, prostredníctvom ktorých chcelo ovládať digitálne, finančne, psychologicky obyvateľov planéty. Parazitický systém USA sa postupne zužoval na nákupy na dlh pre svoju nadmernú spotrebu, postupne znižujúc svoju schopnosť ponúknuť na export zodpovedajúcu kvalitu za prijateľné ceny.

Do globálnej deľby práce naplno vstúpila Čína, krajiny juhovýchodnej Ázie a krajiny Globálneho Juhu. Čínsky socializmus, meniaci svoju podobu z direktívneho riadenia na riadenie prostredníctvom ekonomických nástrojov, je modernejším a efektívnejším systémom, ako západný kapitalizmus, preto prirodzene dal viac priestoru globálnej ekonomike, vede, výskumu, výrobe a iniciatíve ľudí a začal z globálnej ekonomiky vytláčať Západ/USA. Globálna ekonomika, celistvý pohľad na svet, viac vyhovujú čínskemu konfuciánskemu a socialisticko-kolektivistickému postoju. To je hlavným dôvodom vetra v plachtách pre Čínu.

Západ ekonomickú globalizáciu len zneužíval na svoje imperiálne ciele. Akonáhle však vstúpila do hry Čína, India a krajiny Globálneho Juhu, zatrúbil na ústup a vracia sa ku svojej podstate –národnej ekonomike.

V r. 2018 D. Trump zavelil do obchodnej vojny s Čínou a začal presadzovať de-globalizáciu, nacionalizáciu ekonomiky. Dnešná colná vojna proti celému svetu má demonštrovať práve vycúvanie USA z globálnej ekonomiky a uplatňovanie čisto imperiálnych nástrojov voči ostatným krajinám.

Izolacionizmus USA cez de-globalizáciu povedie k úpadku USA

Lenže globalizácia je objektívnou ekonomickou tendenciou, ktorá globálnou deľbou práce, špecializáciou a kooperáciou šetrí náklady, zlacňuje výskum a výrobu. Vycúvanie z nej by znamenalo pre USA izolacionizmus, výrazné zvýšenie nákladov na výrobu a život, výraznú stratu konkurencieschopnosti na svetovom trhu.

Uvedomili si to aj Briti po vystúpení z EÚ, keď im zdražel život a zostali prázdne obchody. Dnes by už za brexit nehlasovali.

USA preto nemajú šancu vyhrať obchodnú vojnu s Čínou, ktorá svoj socializmus globalizovala, ktorá sa dnes stala predvojom voľného globálneho obchodu, globálnej kooperácie v rámci globálnej deľby práce, bez imperiálneho a nadradeného zasahovania do života iných krajín.

To si dobre uvedomujú aj predstavitelia globálnej ekonomiky. Pred týždňom sedelo u čínskych predstaviteľov 20 riaditeľov veľkých globálnych spoločností, ktorí sa prišli poradiť, ako reagovať na reakčné správanie sa amerického politického systému. Prišli do Číny, ktorá podporuje slobodný globálny obchod bez bariér, má stabilný politický systém, bez veľkých výkyvov, ktoré posledné roky sprevádzajú život v USA

USA nedokážu násilím nanovo industrializovať svoju ekonomiku. To si vyžaduje plánovitý postupný proces za stabilizácie ekonomiky. Chce to plánovanie celého okruhu otázok vytvorenia zodpovedajúceho vzdelanostného, výskumného, výrobného, dodávateľského a výrobného reťazca, ktorý dnes v USA chýba. Ak sa aj firmy vrátia do USA, nenájdu dostatok kvalifikovanej pracovnej sily na náročnú technologickú výrobu. Tá dnes chýba v kozmickom, leteckom, lodiarskom, a vôbec širšom priemyselnom rámci. Ak ju prilákajú zo zahraničia, bude drahá.

Clá, prerušenie výrobných, dodávateľských reťazcov výrazne zdražejú produkciu v USA, bude na svetovom trhu nekonkurencieschopná.

USA buď nakúpia predraženú clami čínsku produkciu elektronických a elektrických zariadení za 124 mld. dolárov, výrobkov ťažkého strojárstva vrátane zariadení pre jadrové elektrárne a energetiku za 88 mld., osvetľovacích zariadení a modulárnych stavebných zariadení za 30,6 mld. – alebo to nakúpia drahšie inde.

USA nebudú mať kde predávať svoju ropu a plyn, okrem Európy. Ktorá však precitla a nechce sa stať závislou na drahých amerických energiách, keďže už nejde o „molekuly slobody“. Čína ich nakúpi v Rusku, Ázii, Saudskej Arábii, Katare.

USA budú mať problém predať sójové boby, pšenicu a kukuricu v hodnote 25 mld. dolárov, Čína ich nakúpi v Brazílii, Indii, Rusku.

Hrá sa o budúcnosť a prežitie civilizácie

Je evidentné, že D. Trump hrá imperiálny vabank, spoliehajúci sa na osvedčené imperiálne nástroje z minulosti na podriadenie si krajín. Lenže svet sa zmenil, ekonomika s civilizácia sa globalizovala, staré metódy prestali platiť. A Trump oproti Číne má v rukách zastarané teoretické, spoločenské, ekonomické, politické, ľudské nástroje.

Ak by sa podarilo v tomto súboji presadiť sa imperializmu USA, ľudská civilizácia na Zemi pravdepodobne odumrie – v neustálych sporoch a vojnách. Od r. 1898, kedy USA spustili imperiálne vojny, viedli okolo 150 vojenských intervencií a vojen. Dnes k nim pribudli vyslovene destabilizujúce politické, ekonomické kroky, vedúce civilizáciu do chaosu.

Globálna civilizácia vyrastajúca zo socializmu  by sa mala presadiť ako efektívnejšia spoločenská forma, otvárajúca priestor pre ďalší rozvoj a blahobyt ľudskej civilizácie a večný mier. Materiálne predpoklady pre to boli naplnené, výrobný potenciál ľudstva dnes bez problémov vie produkovať dostatok tovarov, služieb a poznatkov pre dôstojný život všetkých ľudí. Bráni tomu už len zastaraná spoločenská forma.

Pripájam graf, ktorý ukazuje v modrej, pre ktoré krajiny sú USA významným obchodným partnerom, v červenej – pre ktoré krajiny je Čína významným obchodným partnerom.