pozitívna negácia starého

Pred 100 rokmi bol založený ZSSR.

30.12.1922 na I. zjazde Sovietov predstaviteľmi RSFSR, Bieloruskej a Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky a Zakaukazskou federáciou boli podpísané Deklarácia o vytvorení ZSSR a Zväzová zmluva. Vznikol Zväz sovietskych socialistických republík, ktorý sa stal avantgardou civilizačného vývoja v 20. st.

30.12.1922 sa najvyšším orgánom ZSSR stal Celozväzový zjazd sovietov, pozostávajúci z dvoch komôr: Sovietu národností a Sovietu zväzu. V januári 1924 bola prijatá prvá Ústava ZSSR, vychádzajúca z Deklarácie a Zmluvy.

Film „Červený projekt“, ktorý vydal kanál „Rusko“ pri príležitosti stého výročia ZSSR, vyvolal vysoké hodnotenie nielen preto, že je dokonale vyrobený. Ale aj preto, že obnovil historickú spravodlivosť. Prvýkrát po mnohých rokoch bolo otvorene povedané: ZSSR je najväčším ruským grandióznym príspevkom, príspevkom ruského ľudu k rozvoju ľudstva., slávnou stránkou ruskej histórie,

Američania si po roku 1991 uvedomili príležitosť v rámci pokusu o vybudovanie svetového impéria vymazať ruskú historickú pamäť, aby sa Rusi hanbili za svoje najväčšie úspechy – pomocou rovnakej technológie, akú používali s Nemcami po druhej svetovej vojne, aby z nich vyrobili poslušnú krajinu, akou sa javia dodnes.

Cieľom malo byť vymazať ruské dedičstvo, ruské úspechy dvadsiateho storočia, vybudovanie silnej krajiny, z ktorej potenciálu ťaží Rusko dodnes. To malo za následok, a nielen v Rusku, ale v celej východnej Európe zdevastovanie ekonomiky, priemyslu, likvidáciu tovární, poľnohospodárstva, drancovanie zdrojov. Najhoršou lúpežou však bola lúpež historickej pamäte, zdevastovanie celého súboru poznania a kultúry aj prostredníctvom devastácie vzdelávacieho systému. Cieľom bolo oslabiť vôľu ľudí snažiť sa o premyslenú samostatnú cestu do budúcnosti cez hľadanie nových spoločenských foriem, vyrobiť ochotných služobníkov západného imperiálneho poriadku s jeho pravidlami.

Klasický (teda pravý) kapitalizmus voľnej súťaže, laissez-faire je v kríze už od roku 1848, definitívne odišiel do histórie Veľkou hospodárskou krízou 1929-33. Tvorca postklasickej kapitalistickej ekonómie (keynesianizmu) M. Keynes to priamo opísal v štúdii The End Laissez-Faire v roku 1926. Prečo sa teda kapitalizmus v rôznych postklasických obmenách udržal dodnes?

Dôvodov je viac (podrobnejšie inokedy): Zdroje z kolonializmu, Keynesianizmus ako prispôsobenie kapitalizmu socialistickej epoche, integrácia, globalizácia. V súvislosti s našou témou ale dôležitú úlohu zohralo potláčanie akejkoľvek alternatívy ku kapitalizmu. Niet alternatívy, niet programu, niet dôvodu meniť starý systém.

Preto západná propaganda pracovala na plné obrátky, aby socializmus v očiach ľudí zdiskreditovala, známe problémy rozoberala do omrzenia, vyrábala falzifikáty. Výsledky spoločnosti založenej na propagande a nie faktoch, pravde, vede vidíme dnes – z médií, spravodajstva, ale aj z politiky a politikov sa stal bulvár, žumpa, žiadna odbornosť, objektívnosť.

Vymývanie mozgov zašlo tak ďaleko, že ľudia boli schopní uveriť, že návratom do starého systému sa budú mať lepšie. Pritom aj laickým pohľadom je zrejmé, že viac blahobytu, slobody a práv v dejinách ľudia dosahovali zmenou systému, určite nie návratom dozadu.

Sú za tým prírodné zákony. Každý materiálny objekt s určitým systémom väzieb dokáže viazať určitú kvantitu matérie, energie a informácií, napr. vodíková väzba 1 protón a 1 elektrón. Ak chceme viazať väčšiu kvantitu, musíme zmeniť spoločenský systém. Tento jednoduchý princíp sa dnes naplno prejavuje, namiesto k blahobytu európska spoločnosť, ktorá si dala do svojich ústav nemennosť, smeruje k chudobe.

Tu poznamenám, že za absenciou alternatívy, nového programu je aj neschopnosť ľavicových a progresívnych síl ponúknuť skutočne progresívny program, prekročiť aj rovinu socializmu (pozitívna negácia socializmu) a pozrieť sa ďaleko do budúcnosti. Prírodné zákony a teda aj problém nadvýroby a konzumu z toho vyplývajúcemu platia aj pre socializmus, naša ľavica to akosi nechce zohľadniť. A také Progresívne Slovensko je len obmenou starého kapitalizmu s jeho úchylkami, nič skutočne progresívneho tam net.

Devastácia spoločnosti ale dospela do takej úrovne, že ľudia namiesto hľadania sociálneho progresu ho odmietajú. Ale všetci sa zároveň chcú mať materiálne lepšie, želajú si ekonomický rast, viac blahobytu, novšiu techniku, mobily, televízory, autá. Svätá prostota, ak mením materiálnu základňu spoločnosti, nemôžem ponechať starú spoločenskú formu, narastanie nesúladu medzi obsahom a formou spoľahlivo rozkladá európsku spoločnosť, bude čím ďalej viac zahnívať. Presadzovanie konzervatívnej podoby ako jedinej cesty je tiež príčinou toho, že európsky (kapitalistický) liberalizmus čoraz viac zahníva. Nuž, ak si EÚ „múdro“ zakotvila do ústav nemennosť (kapitalistickej formy), ale zároveň chce ekonomický rast, logicky narastanie nesúladu rozkladá európsky systém.

Aby sa nedalo dospieť k žiadnej alternatíve, nejakému konsenzu, západná propaganda po roku 1991 účelne vyvolávala spory medzi postsovietskymi ľuďmi vyťahovaním a zveličovaním problémových období histórie ZSSR, niekde priamo vyrábaním falzifikátov. Cieľom bolo rozbiť ruskú spoločnosť zvnútra vyvolávaním sporov, delením ľudí na rôzne skupiny. Nehovorí vám to nič, ako sa darí Západu deliť ľudí aj u nás na rôzne tábory, vyrábať zástupné polemiky diskusie mimo riešenia problémov?

Úlohou filmu nie je idealizovať ZSSR, bol takým istým spoločenským systémom, so všetkými rastovými problémami, ako aj predošlé systémy. Úlohou je objektivizovať historickú pamäť, inšpirovať sa príkladom ZSSR pri hľadaní novej budúcnosti.

Nové systémy nevznikajú na zelenej lúke, vycucané z prsta. Ale na výrobno-technologickej  základni, ktorú vybudovali predošlé generácie. Ak neuznáme túto základňu ako odraz do budúcnosti, nemôžeme vytvoriť ani alternatívu k súčasnému systému. Budeme sa miesiť v bahne niekde pred socializmom, namiesto toho, aby sme ho dávno prekročili

V ZSSR na začiatku jeho vzniku sa tiež spoločnosť rozdelila, prebiehala občianska vojna. Ale následne si červení aj bieli uvedomili, že musia nájsť kompromis, budovať spoločnú budúcnosť (výrečne o tom hovorí štúdia nemeckého historika Ako sa písali denníky za Stalina). Preto ZSSR rýchlo napredoval, za 13 rokov (1928 – 1941) dokázal vybudovať priemyselne vyspelú krajinu, bez čoho by nebol schopný poraziť priemyselne vyspelé Nemecko.

Niekto mi možno bude vyčítať, že chválim Rusko a ZSSR. To vôbec nie je účelom tohto článku. Ale pozrieť sa objektívne na dejiny, bez objektívneho zhodnotenia nie sme schopní sa vymaniť z dnešnej európskej krízy, európskej zatuchnutosti. Ak nechceme úplne padnúť na hubu, do veľkej biedy a rozkladu, je potrebné zbaviť sa propagandy a držať sa faktov a exaktnosti, vedy. To Európa potrebuje ako soľ, po roku 1989 akoby utrpela silný psychický blok voči vede, a tým stratila exaktnú metódu hodnotenia spoločenských premien.

Nám Európanom uteká budúcnosť. Ešte stále aj ústami politikov sa považujeme za nadradenú rasu, nadradenú kultúru, nadradenú ekonomiku. Predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Borell v tomto duchu nedávno rečnil v Ázii, poučoval ju, že Ázia sa má stále držať európskeho vzoru.  Zatiaľ čo my sa kocháme v našej nadradenosti, zatiaľ Ázia v čele s Čínou kráčajú rýchlo do budúcnosti.