pozitívna negácia starého

Ja osobne EÚ nemám rád. Stala sa skanzenom starého kapitalizmu, nepružná, ale pritom namyslená a prikazujúca. Z pocitového, hodnotového hľadiska by som teda súhlasil s vystúpením.

Ale pozrime sa lepšie na podstatu Európskej únie. Ako sa ukazuje, tak jej neporozumela väčšina súčasných európskych politikov, ani náš prezident. Keďže ju pokladajú v prvom rade za hodnotový, mierový projekt. A tomu podriaďujú aj smerovanie európskej ekonomiky, napr. vo vzťahu k lacným ruským energiám (tieto dni presadzujú totálne odpojenie), či spolupráci s Čínou, ktoré  z hodnotového hľadiska  pokladajú za druhoradé až škodlivé. To je totálne nepochopenie podstaty existencie EÚ, jej postavenie na hlavu.

…

• Európsky integračný projekt je len bežným výsledkom postupujúcej historickej deľby práce. Touto cestou ide celý svet, aj africké, juhoamerické krajiny, nielen Európa. Spájanie sa do väčších celkov, špecializácia a kooperácia v rámci európskej deľby práce za účelom zvýšenia produktivity práce, odstránenia zbytočných bariér a nákladov: na duplicitný výskum, vývoj, výrobu, clá, ochranu hraníc, armádu, špionáž, ap. Spoluprácou, zdieľaním sa dosahuje značný synergický efekt, znižovanie nákladov. Tento synergický efekt neberú do úvahy ani niektorí odborníci, ktorí výhody a nevýhody zužujú len na to, koľko sme do EÚ zaplatili a koľko sme dostali.

Je dobré, ak sú ekonomiky približne rovnakej úrovne, a sú hodnotovo príbuzné, ale nie je to zásadná podmienka. Čína okolo seba vytvára pás špecializovaných, spolupracujúcich krajín (V projekte RCEP – 15 krajín), ale aj mimo neho, ktoré tieto kritériá nespĺňajú: Vietnam, Bangladéš, Kambodža, Laos, Thajsko, Pakistan… Ale ktoré majú z tejto špecializácie prospech, nejde tu o klasický západný koloniálny prípad. Zrejme touto cestou sa bude uberať aj zoskupenie BRICS+, zoskupenie ekonomicky, politicky, hodnotovo rôznorodých krajín.

…

• Pri EÚ nejde v prvom rade ani o mierový projekt. Mier je tu druhotným výsledkom ekonomickej integrácie. Kedy špecializácia v rámci deľby práce vedie k silnej prepojenosti a vzájomnej  závislosti krajín, krajiny prestávajú byť sebestačné, vzájomne sa potrebujú, čo vylučuje vojny, kde sily spolupráce prebijú sily konkurencie.

Pozrime sa na príklad staroveku a stredoveku, založeného na mestských štátoch. Mestá s ich okolím boli plne sebestačné, obchod navonok bol príležitostný, mestá sa navzájom chápali ako konkurenti a často ako nepriatelia, čo viedlo k vojnám (Sparta-Atény, talianske mestá). Úroveň výroby a technológií po 14. st. ale presiahli potenciál miest, mestá cítili potrebu spájať sa do národných štátov. Prestali byť sebestačné, suverénne, stali sa na sebe závislými, ale zároveň sa stratili vojny medzi nimi. Mier sa stal výsledkom špecializácie a vzájomnej závislosti v rámci deľby práce. Dnes ani jednému mestu v Európe nepríde na um vybrať sa na vojnovú výpravu proti inému.

Mestá spájaním sa do národných štátov síce stratili časť suverenity a sebestačnosť, ale nezanikli. Naopak, oproti stredovekým mestám získali ich obyvatelia viac blahobytu a slobody.

…

• Celý problém EÚ, jej deformácií spočíva v jej kapitalistickej podstate. Kapitalizmus je založený na národnom ekonomickom priestore, národných záujmoch a nedokáže tento priestor prekročiť. Za národnými hranicami sa začne správať konkurenčne, koloniálne, nedokážu vytvárať plnohodnotné horizontálne, rovnocenné integračné vzťahy. Čo svetu dnes až okato predvádzajú USA. Kapitalistická podstata EÚ preto vedie k odstredivým tendenciám, nie snahám o hlbšiu integráciu, ktorá by zvýšila synergický efekt.

Slovensko nemá na výber, nemáme alternatívu, možnosť slobodnej ale dobrej voľby.

Samostatnosť v dobe globálneho charakteru výroby a technológií dnes neprichádza do úvahy. Hlavne u malej krajiny, akou je Slovensko. Dostali by sme sa rýchlo do izolácie – hospodárskej, finančnej, obchodnej, dopravnej, energetickej, bezpečnostnej, náš život by rýchlo zdražel. To pochopila už aj oveľa silnejšia V. Británia, že vystúpenie z EÚ nebol dobrý krok. A snaží sa nahrádzať EÚ dohodami o voľnom obchode hlavne s ázijskými krajinami (tieto dni s Indiou, predtým Vietnamom, J. Kóreou…).

Náš národný záujem je dnes úzko prepojený s účasťou v integračnom zoskupení, ktoré žiaľ, si nemôžeme vyberať.

Ako ukazujú príklady z dejín, po zlúčení sa do kmeňov nezanikla ani rodina, rod,. Ťažko môže niekto tvrdiť, že dnešná rodina je na tom horšie, ako v čase jej plnej suverenity, samostatnosti a sebestačnosti. Po zlúčení sa miest do národných štátov mestá nezanikli, sú samosprávne, blahobytnejšie a slobodnejšie.

Ruskom vedená EAEÚ je takisto kapitalistická, trpí preto ešte väčšími odstredivými tendenciami ako EÚ (teraz sa silne odkláňa Arménsko, predtým Bielorusko a Kazachstan). A geografické oddelenie by robilo našu účasť nemožnou.

Založiť nový integračný spolok s Českom, Poľskom, Maďarskom, Ukrajinou? Z blata do kaluže.

Myslím preto, že náš premiér ide na to pragmaticky.