pozitívna negácia starého

Ukazuje svetu teroristickú povahu ukrajinského režimu a kolektívneho Západu.

Že sa neštíti akejkoľvek podlosti. Atentát na novinárku Darju Duginovú, útoky na ruské vrtné plošiny v Čiernom mori, ostreľovanie Záporožskej atómovej elektrárne, útok na plynovody Nord Stream 1 a 2, útok na Krymský most, ostreľovanie civilných objektov Donbasu za pomoci západných ďalekonosných zbraní svedčí o teroristickej povahe tak ukrajinského režimu ako aj Západu. Západ tak koná v dojme svojej nadradenosti, nepodliehaniu pravidlám, ale toto prinesie bumerangový efekt.

Ak by Rusko dnes zlikvidovalo civilnú infraštruktúru Ukrajiny, komunikácie, elektrárne, priemysel, a Ukrajina by padla do stredoveku, po takýchto vážnych útokoch, ako bol  útok na plynovody, alebo jadrovú elektráreň, by to malo už slabý propagandistický účinok proti Rusku. Ako barbari sa tu ukázali Ukrajinci a Západ. Ale Rusko zrejme neodpovie symetricky masovým útokom na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, ak, tak len bodovo, hrá sa oveľa vyššími kartami.

Primitívne vtipy západných aj slovenských médií ohľadom týchto útokov ukazujú len na civilizačnú zaostalosť Západu – že už nedokáže konkurovať Ázii ekonomicky, technologicky, tak začal používať voči konkurentom otvorené teroristické metódy.

Tu vidieť šachovú partiu Ruska so Západom. Pomaly ho ekonomicky, energeticky, vojensky a politicky oslabuje.

Západ nikdy nemal problémy útočiť na civilné objekty. Pripomeňme americké atómové bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki. Pripomeňme americké kobercové bombardovanie vietnamských miest počas vojny proti Vietnamu. Naposledy v r. 1999 USA a jeho spojenci počas nezákonnej vojny bombardovali civilné objekty Juhoslávie počas, energetickú infraštruktúru, železničné trate, pričom boli zasiahnuté aj osobné vlaky s cestujúcimi, budovu televízie, zasiahli aj budovu čínskeho veľvyslanectva s tromi obeťami.

Od r. 2014, hlavne posledný rok pred vojnou, ukrajinská armáda za pomoci západných informácií systematicky ničila civilnú infraštruktúru Donbasu, vodárne, elektrárne, plynové rozvody, obytné domy.

Akoby slimačie tempo ruskej špeciálnej operácie v podstate nikdy nemalo za cieľ obsadiť celé ukrajinské územie, znamenalo by to zbytočnú záťaž udržiavať okupované územia. Ruská armáda mohla vyradiť dôležité ukrajinské objekty z prevádzky, ale tým by postavila proti sebe verejnú mienku. Skôr táto operácia odkrýva pred očami svetovej verejnosti, akými kartami hrá Západ. To, čo nebolo možné predtým, sa dnes stáva uskutočniteľným.

Vyčerpávanie zdrojov Západu.

Rusko touto operáciou pomaly vyčerpáva finančné, hospodárske, vojenské zdroje Západu. Európska únia ide hospodársky v dôsledku drahých energií a narušených globálnych výrobných, dodávateľských reťazcov, do úpadku. Vyprázdňuje svoje vojenské sklady, informácie hovoria o nízkych zásobách zbraní v USA a EÚ. Slovensko už nemá ani protilietadlový systém S-300, ani lietadlá, vyprázdnilo svoje sklady aj od iných zbraní. Podobne je to u iných krajín. Demilitarizácia sa teda nekoná len na Ukrajine, ale v celom západnom svete.

Politické oslabovanie Západu. Útoky na civilnú infraštruktúru zhoršujú povesť Západu vo svete.

Západ nikdy nemal v rozvojovom svete dobrú povesť kvôli svojim koloniálnym praktikám, drancovaniu jeho zdrojov. Kvôli zasahovaniu do vnútorných záležitostí, dosadzovaniu svojich politikov do čela krajín, korumpovaniu politickej elity. Nezávislosť a odpor však USA/Západ tvrdo potláčali – ako ukázali príklady Chile, Panamy, Líbye, Iraku, Sýrie, Juhoslávie, Venezuely a ďalších. Rusko však narušilo tento obraz sveta a ukázalo, že budovaniu svetového impéria USA/Západu je koniec. Svet si to dobre všimol. A útoky na civilnú infraštruktúru ďalej zhoršujú povesť Západu v očiach sveta, Rusko oželie tieto straty, a nebude odpovedať symetricky, pretože získa oveľa silnejšie body v iných oblastiach.

Blízky ropný východ ukázal odmietnutím požiadavky USA na zvýšenie ťažby ropy, že mu viac záleží na vzťahoch s Ruskom a Čínou ako USA/Západom. Člen NATO Turecko prejavilo záujem o členstvo v BRICS.

Africké krajiny nehlasovali za sankcie proti Rusku, a už viacero krajín jasne ukázalo negatívny vzťah k Západu. Egypt, Alžírsko vyjadrili záujem o pripojenie k BRICS. Mali, Stredoafrická republika a Burkina Faso sa vzbúrili proti francúzskemu neokolonializmu a požiadali o spoluprácu Rusko. Aj z toho dôvodu, že získali dôkazy o spolupráci francúzskej armády s islamistami.

Podobne ako USA v Sýrii a Iraku nemalo problém vytvoriť islamskú hrozbu, s ktorou potom bojovali, aby našli dôvod angažovať sa v oblasti, podobnú schému uplatnili aj Francúzi vo viacerých afrických krajinách.

Západnému kapitalizmu už dlhodobejšie došli zdroje

a aby udržal západný blahobyt a obyvateľstvo sa nebúrilo, neváha spojiť sa s tými najtemnejšími teroristickými silami.

Fašizmus je krajná podoba kapitalizmu, po ktorej siaha veľký kapitál v čase existenčnej krízy kapitalizmu. Tak to bolo po prvej svetovej vojne, tak to je aj dnes. Dnes hrozí, že veľký kapitál odhodí liberálno-demokratickú podobu kapitalizmu a nahradí ju fašistickou podobou, aby zachránil svoje pozície.

Rusko dnes hrá veľkú šachovú hru, kde nejde len o drobné víťazstvá na frontovej línii, ale o kalkulovanie psychologické, sociálne, hospodárske, finančné, energetické, finančné. Ide o preformátovanie vytváraného imperiálneho sveta pod hegemóniou USA, ktorý sa utvoril v 90. rokoch, na multilaterálny, globálnu civilizáciu rovnocenných krajín, prepojených špecializáciou v rámci globálnej deľby práce a spolupráce.