pozitívna negácia starého

To, že v krízovom kapitalizme je korupcia všadeprítomná, netreba osobitne dokazovať. Generálny prokurátor objavil vodu, alebo skôr povedal niečo, čo je samozrejmé. Problém je len v tom, že to nedokázal povedať aj pred 4 rokmi, ale povedal to účelovo dnes, kedy to nadobúda politický zmysel, čím prešiel z odbornej roviny do politickej.

Väčšina veľkých firiem, či už zbrojárskych, technologických, farmaceutických, poľnohospodárskych, priemyselných, dopravných, ap. je dnes napojená na štátny rozpočet, dotácie. Štát je vyzývaný, aby zasiahol tam a tam. To vytvára vhodné prostredie pre korupciu.

Štvorročný volebný cyklus v západných parlamentných demokraciách zužuje priestor pre ďalekosiahle strategické rozhodnutia, vládni politici sú radi, ak sa im podarí zabezpečiť počas volebného obdobia nejakú tú investíciu. Vedomie krátkosti a obmedzenosti svojho pôsobenia vytvára taktiež vhodné prostredie pre korupciu a rozkrádanie u politikov.

Politikom, aj Smeru mnoho ľudí vytýka, vraj sú prepojení s oligarchami, sledujúc ich záujmy. Vážení, tak toto si vyžaduje sadnúť si do školských lavíc a trochu si poštudovať.

Po roku 1848 sa klasický kapitalizmus voľnej súťaže, voľného trhu (Laissez-Faire) dostal do krízy, Veľkou hosp. krízou 1929-33 definitívne zanikol. Oznámil do aj M. Keynes vo svojej štúdii The End Laissez-Faire v r. 1926. S nástupom krízy po r. 1848 začali krízy z nadvýroby, klasický model kapitalizmu sa vyčerpal. Kapitál na to reagoval koncentráciou a centralizáciou, vznikli monopoly, kapitalizmus sa premenil na monopolný. Reakciou na vznik monopolov bol štátny kapitalizmus, štátna regulácia, štátne podniky a socializmus so štátnou ekonomikou, ktorý monopoly zoštátnil a tým ich dostal pod kontrolu. Inak by si monopoly rozdelili tento svet a zrušili akúkoľvek konkurenciu, voľnú súťaž ako základ klasického kapitalizmu, čo sa im vcelku aj darí.

Odvtedy kapitalizmus nemôže byť iný ako monopolný a teda aj oligarchický. A kto dnes volí kapitalizmus, volí oligarchický kapitalizmus. Malé firmy jednoducho nie sú konkurencieschopné, ekonomika závisí na monopoloch a oligarchoch. A keďže ekonomika závisí na monopoloch, politici sa nemôžu vyhnúť tomu, aby neboli v kontakte s oligarchami, nemali  s nimi úzke prepojenie a nepodporovali aj ich záujmy. Nakoniec, nadnárodné monopoly sú silnejšie ako národné vlády, oni určujú štruktúru slovenskej ekonomiky.
Tak je to u všetkých vlád, aj v USA. Konštatujúc to len u jednej vlády, nevidieť u iných, nesie v sebe silnú politickú angažovanosť.

K postihovaniu korupcie.

Vystúpenie generálneho prokurátora by sa cenilo, keby bol takto vystúpil aj pred 4 rokmi, kedy sa s peniazmi narábalo bez akejkoľvek kontroly a dnes znášame značné bremeno dlhu.

Ja nie som právnik, ale aj ako laik viem, že vláda, politici nemôžu priamo zasahovať do vyšetrovania, je to neprípustné. Aj sme si to tak želali, aby zmena politickej moci nemohla meniť právny štát podľa subjektívnych želaní politikov. Politici môžu tento proces ovplyvniť legislatívne, personálne. Personálne len s veľkými obmedzeniami, do sudcovského či prokurátorského stavu nemajú veľkú možnosť zasahovať. Môžu zasiahnuť do obsadenia niektorých policajných funkcií. Na zainteresovanosť polície na vyšetrovaní korupcie majú oveľa väčší vplyv sudcovia a prokurátori svojimi rozhodnutiami (polícia vyšetrí, dodá dôkazy, ale sudca rozhodne o prepustení).

Čo závažného sa zmenilo legislatívne oproti rokom 2021-2023, aby OČTK nemohli vyšetrovať korupciu? A generálny prokurátor, sudcovia vedia zasiahnuť do legislatívnej tvorby, iniciovať prijatie potrebných zákonov, krokov. Nejakú aktivitu v tomto smere som nevidel, teda nejaké zásadné problémy tu podľa toho neboli.

A otázka znie, majú na vyšetrovanie väčší vplyv politici alebo polícia, sudcovia a prokurátori? Odpoveď je zrejmá, ak politici môžu tento proces ovplyvňovať len nepriamo, polícia, sudcovia či prokurátori sú rozhodujúcimi aktérmi, ktorí rozhodujú o stave vyšetrovania aj korupcie.

Ak generálny prokurátor konštatoval zníženú mieru postihovania korupcie, konštatoval tým slabú prácu polície, sudcov a prokurátorov. A hlavne prokurátorov ako dozorujúceho orgánu pri vyšetrovaní trestných činov, pasivitu generálnej prokuratúry, ktorá je značne nezávislá od vládnej moci, parlamentu, ako to ukázal aj ignorovaním zasadnutia parlamentného výboru. A mala veľa priestoru pre vyšetrovanie korupcie.

Bol to taký účelový pokus preniesť zodpovednosť za svoju nečinnosť na vládu a tým odbornosť zamenil politikárčením, chrániac svoju osobnú bezpečnosť. A čo občan, pán generálny prokurátor, ako sa má cítiť bezpečný v takomto špekulatívnom prostredí, ktoré nahrádza právo?

Možno sa vyhovárať, ale verejnosť to tak cíti, znižovanie dôvery v politickú neutralitu sudcov a prokurátorov, ktorí čoraz viac rozhodujú podľa politickej orientácie.

Spoločensko-politické pozadie:

Európsky kapitalistický systém je v kríze, ekonomickej, energetickej, právnej, politickej, personálnej, morálnej.  Je v rozklade, čo sa prejavuje napr. v priamom odsune EÚ mimo geopolitického diania. Personálny, právny, odborný rozklad sa premieta do subjektívneho, účelového až diktátorského výkladu práva, zákonov, ekonomiky, bezpečnosti, ľudských práv.

Za tým účelom sa podporujú slabé lokajské národné vlády, poslušne vykonávajúce subjektívne, nekompetentné nariadenia európskych politikov, aj za cenu kriminalizácie a zatvárania opozičných politikov.

Po 4 vládnych obdobiach Smeru, na pozadí prehlbujúcej sa európskej i slovenskej krízy bolo jasné, že už má malú šancu zostaviť ďalšiu vládu. Očakáva sa nástup vlády PS, ale aj v koalícii s Matovičom. To si uvedomovali aj OČTK a akosi sa natíska myšlienka, že z toho vyplývala aj slabá angažovanosť. Ak za vlády Smeru sa politici, advokáti, sudcovia, policajti nezatvárali (vyšetrovali, ale kto sa ocitol v kolúznej väzbe a nebodaj tam i zomrel?) – pri pomyslení na novú vládu možno očakávať množstvo vykonštruovaných politických procesov, zatváranie a nezákonnosť. Nuž a aj prokurátori a sudcovia sú len ľudia.
Problém je len v tom, že sú platení za zákonnosť, politickú nestrannosť, aj morálnu odvahu. Ak ju nemajú, nech idú pracovať na pole, kde nebudú mať žiadnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Inak len dokladujú pokračujúci rozklad európskeho spoločenského systému.