pozitívna negácia starého

Ako informovala čínska mediálna skupina CMG, prezident USA J. Biden vydal príkaz k zmrazeniu asi 7 miliárd dolárov afganských aktív v USA. Polovica z nich má byť použitá na odškodnenie obetí teroristického útoku z 11. 9. a druhá polovica má byť prevedená na účet u FED v New Yorku a použitá na „pomoc“ afganskému ľudu.

Bývalý afganský prezident Hámid Karzaj sa vyjadril, že ho táto správa veľmi rozhnevala, pretože peniaze nepatria afganskej vláde, ale afganskému ľudu. O použití týchto peňazí by nemali rozhodovať USA, ale Afganistan.

Afganistan potrebuje podporu ekonomického rozvoja, nie sankcie a zbrane

USA a západné krajiny viditeľne majú problém pochopiť základné otázky civilizačného vývoja, pritom sa radi stavajú do úlohy vodcu civilizácie. A túto otázku viditeľne nechápu ani početné ľudskoprávne organizácie, ktoré rečnia o ľudských právach žien, o potrebe ich vzdelania v krajine. Aj výnimočne „duchom“ obdarená slovenská prezidentka niekoľkokrát zdôraznila potrebu vzdelávania žien v Afganistane.  Na druhej strane nemá problém podporiť sankcie proti tejto krajine.

Vzdelanie žien pre súčasný Afganistan je prepych

Vie niekto vysvetliť, načo je v kmeňovej spoločnosti a ekonomike nejaké všeobecné vzdelanie žien? Len ako samoúčel? A potom sa títo „mudrci“ čudujú, že sa tu
potláča vzdelanie žien, ale nielen žien, ale vzdelanie všeobecne. Samozrejme, kmeňová spoločnosť s kmeňovou ekonomikou a sociálnou štruktúrou, ale ani feudálna spoločnosť nejaké rozsiahle vzdelanie nepotrebuje, ani si ho nemôže dovoliť. Preto sa neustále vracia na svoju prirodzenú úroveň, deklarácie tu nepomôžu. Kde tu sa vzdelaná žena uplatní, ale nízka ekonomická úroveň nevyužije toto vzdelanie.

Je potrebné vybudovať určitú ekonomickú, priemyselnú úroveň, potom sa vzdelanie ľudí objaví ako prirodzená potreba, bez ktorej nemôže spoločnosť a ekonomika fundovať. Potreba všeobecného vzdelania sa neobjavila ani v klasickom kapitalizme, aj tam stačila určitá vrstva vzdelaných ľudí. Až v socialistickej epoche, v 20,. st., s dosiahnutím určitej výrobno-technologickej úrovne sa objavila potreba všeobecného vzdelania, teda aj vzdelania žien.

USA počas 20 ročnej prítomnosti v Afganistane nemali budovať armádu, do ktorej vrazili 82 mld. dolárov len v zbraniach + ďalšie miliardy, ale za tie peniaze mohli vybudovať množstvo textilných, poľnohospodárskych fabrík, Podobne USA a EÚ vrazili obrovské množstvo peňazí do budovania demokracie, na činnosť parazitických ľudskoprávnych aktivistov – a nakoniec sa k moci aj tak vrátil Taliban.

Demokraciu v Afganistane zavádzať netreba, ona tam funguje

V našej „vyspelej“ Európe nedokážu pochopiť ani takú triviálnu vec pre poznatkovú spoločnosť, že v Afganistane predsa demokracia funguje. Nie kapitalistická, s národným parlamentom, ale kmeňová.
Afganistan je totiž v princípe stále kmeňovou spoločnosťou a vnucovať mu demokraciu na národnoštátnej úrovni je totálny nezmysel. Národný štát tam môže fungovať, tak ako v Iraku, Sýrii, Líbyi, Jemene, len na princípe silného vodcu, ktorý namiesto prirodzených
národných ekonomických, sociálnych, politických väzieb, drží spolu slabý národný štát (ako zlepenec kmeňov). Ak odstránite silného vodcu, krajina sa rozpadne na svoje prirodzené celky, teda kmene, ako sa to stalo v Líbyi. K tomu, aby spoločnosť dospela ku kapitalistickej
parlamentnej (národno-štátnej) demokracii), je potrebný národno-štátny ekonomický, sociálny, technologický základ a tomu adekvátne ekonomické, sociálne väzby a sily, ktoré tento národný štát držia prirodzene spolu.

Budoval tam Západ takúto výrobno-technologickú základňu? Nie, vybudoval jedine 300 tisícovú armádu z ľudí s kmeňovým zmýšľaním. Čo tí môžu vedieť o modernej vojne, technike, národnom cítení? Pokus vybudovať národnú parlamentnú demokraciu na kmeňovej ekonomickej báze je totálny nezmysel – a tak to aj dopadlo a množstvo kváziodborníkov teraz medituje nad Talibanom. Taliban jednoducho zodpovedá tejto kmeňovej úrovni, je prirodzeným prvkom pre krajinu na úrovni, v akej ju zanechal Západ.

Aby Taliban nebol prirodzeným prvkom, treba tam vybudovať určitú ekonomickú, priemyselnú úroveň. Všetky tie peniaze, ktoré išli na armádu, zbrane, činnosť ľudskoprávnych aktivistov, zavádzanie demokracie, bolo potrebné v prvom rade investovať do vybudovania určitej ekonomickej úrovne. Aby sa vzdelanie a určitá úroveň ľudských práv objavilo ako prirodzená potreba.

Za tie peniaze stačilo vybudovať po krajine množstvo krajčírskych dielní, malých spracovateľských a iných fabrík na vypestované potraviny (napr. pistácie, ktoré sa balia v Pakistane), ktoré by si vyžadovali aj zamestnanie žien. A s potrebou zamestnania žien by sa objavila aj potreba vzdelania, postupne by to pochopil aj Taliban. Toto je cesta k rozšíreniu práv ľudí v Afganistane, nie sankcie a rozkrádanie ich aktív.

Aj tu jasne vidieť úroveň „vyspelosti“ kapitalistického Západu, o ktorej radi
niektorí tárajú a ktorí chceli akože zaviesť v Afganistane demokraciu. A robia to tak, že krajinu trestajú, zbavujú akejkoľvek pomoci, kradnú jej peniaze.

Samozrejme, tým netvrdím, že podporovať vzdelanie v Afganistane nie je potrebné. Je, aj vzdelaní ľudia pomôžu rozhýbať ekonomickú aktivitu. Lenže to nedosiahneme trestaním krajiny za Taliban, sankciami a kradnutím ich peňazí, to vedie k zníženiu ekonomickej úrovne a strate potreby vzdelaných ľudí.

Otázka Talibanu, ľudských práv a sankcií

Islamský fundamentalizmus je v Afganistane jedinou jednotiacou silou

K islamskému fundamentalizmu, ktorý sa neustále vracia do Afganistanu. Prirodzene. Afganistan je v princípe stále kmeňovou spoločnosťou, nanajvýš feudálnou. Pozrime sa, kedy sa v Európe začali formovať národné štáty a národné parlamenty, spolu s kapitalizmom, feudalizmus je civilizáciou mestských štátov, príp. kniežactiev. Národný štát preto nemá v Afganistane svoju prirodzenú sociálno-ekonomickú základňu, nedržia ho spolu žiadne ekonomické a sociálne sily, je slabý. Tie sily je potrebné niečím v počiatkoch nahradiť, silným vodcom, armádou. Ak ale bojujeme proti diktátorom, potom tu zostáva len islamský fundamentalizmus, ktorý ako jediná sila dokáže tento slabý národný štát držať pokope. Je zbytočné sa rozčuľovať nad Talibanom, že sa znovu vracia na scénu, on zodpovedá danej sociálno-ekonomickej základni Afganistanu. Je úlohou svetového spoločenstva pomôcť Afganistanu vybudovať vyššiu sociálno-ekonomickú úroveň a Taliban sa stratí.

Čo však robíme? Úplný opak, sankciami a krádežami afganských peňazí ešte viac deptáme ekonomiku Afganistanu. Mysliac si, že tým bude Taliban porazený. Svätá prostota, ono ho to ešte viac posilní.

Zrejme úlohu ekonomicky rozvinúť Afganistane najlepšie chápe Čína. A v dlhodobom rámci zrejme túto úlohu aj ona najlepšie zvládne.