pozitívna negácia starého

V súvislosti s referendami na Ukrajine, predtým na Kryme sa pozrime, ako sa vo svetovej praxi referendá uplatňovali a aký bol postoj k nim.

V r. 1864 vo vojne proti Prusku a Rakúsku stratilo Dánsko Šlezvicko-Holštajnsko (južné Jutsko). V r. 1920 ľudové hlasovanie rozhodlo o vrátení severného Šlezvicka Dánsku. Aj toto územie bolo 60 rokov nemeckým, podobne ako bol Krym po 60 rokov zaradený pod správu Ukrajiny.

V r. 1952 USA anektovali Portoriko ako pridružený, slobodný štát USA. 23. 7. 1967 sa konalo referendum, väčšina sa vyslovila za zachovanie štatútu pridruženého slobodného štátu USA. V r. 1970 – 1971 však vzrástol tlak domorodých síl  na získanie nezávislosti. 14. 12. 1973 OSN priznala Portoriku právo na nezávislosť.

19. 2. 1954 výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR (Politbyra) v zložení Chruščov, Malenkov, Molotov, Bulganin, Kaganovič a Žukov rozhodlo o začlenení Krymu pod správu Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky.

—Z právneho hľadiska bolo rozhodnutie o začlenení do zostavy Ukrajiny sporné, pretože Najvyšší soviet ZSSR nemal právo ho ratifikovať. Zmenu hraníc Ruskej FSSR bolo možné previesť len s jej súhlasom, ktorý mal byť daný na základe referenda. Referendum neprebehlo, chápalo sa to ani nie ako právny ale administratívny akt v rámci zostavy ZSSR. Zmeny hraníc RFSSR sa udiali bez jej súhlasu. Navyše N. Chruščov ani politicky ani mravne nemohol vystupovať v mene RF, pretože bol Ukrajinec.

10.9.1967 obyvatelia Gibraltáru v referende rozhodli, že ich územie zostane britskou korunnou kolóniou. Pritom ide o územie, na ktoré si robí nárok Španielsko.

Po roku 1990 bolo v prímestských častiach Žiliny na Slovensku vyhlásené referendum o odčlenení týchto časti od mesta Žilina. Na základe referenda sa odčlenili obce Višňové, Rosina, Turie, Teplička nad Váhom a Lietavská Lúčka. Referendum o odčlenení týchto obcí neiniciovalo vedenie mesta, ale petičné výbory v týchto dotknutých obciach.

17.3.1991 sa uskutočnilo v ZSSR referendové hlasovanie, či zachovať ZSSR.  Za zachovanie ZSSR hlasovalo 78 percent účastníkov referenda. Hoci 6 z 15 zväzových republík sa nepripojilo k referendovému hlasovaniu.

—24.8.1991 Najvyšší soviet Ukrajiny vyhlásil štátnu nezávislosť, názov bol zmenený na Ukrajinská republika. Ukrajina opustením ZSSR porušila vtedy platné zákony. V tomto prípade Západ uznal právo Ukrajiny na nezávislosť, v prípade Krymu také právo neuznal.

—1.12.1991 sa na Ukrajine konalo referendum, v ktorom obyvatelia sa vyslovili za nezávislosť. Hoci ešte 9 mesiacov predtým sa väčšina obyvateľov vyslovila za zachovanie ZSSR. V tomto prípade boli porušené zákony ZSSR, Ukrajina si nepýtala súhlas od ZSSR na konanie referenda a referendum sa nekonalo na území celého ZSSR. Takéto referendum na území celého ZSSR sa konalo 17.3.1991 a malo iné závery.

Rozpad Československa odhlasovali poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí prisahali na ústavu, kde toto právo uvedené nebolo. Referendum sa nekonalo. V novom štáte Česká republika, ktorý vznikol 1.1.1993, sa voľby do parlamentu konali až v r. 1996. Do tej doby vládla ČNR, ktorá sa sama prehlásila za parlament samostatného štátu. Je tu problém s legitimitou a ústavnosťou.

23.4.1993 obyvatelia Eritrey sa v referende vyjadrili jednoznačne za nezávislosť od Etiópie.

21.5.2006 sa konalo referendum o osamostatnení Čiernej Hory od zvyšku Juhoslávie, referendum bolo vyhlásené v Čiernej Hore a nie v Belehrade. V tomto prípade to bolo v súlade s ústavou. Pri slabšej účasti ako na referende na Kryme bolo okolo 55 % za samostatnosť Čiernej Hory a západ referendum uznal a pomerne rýchlo uznal aj nezávislosť Čiernej Hory.

—22.5.2006 chorvátsky prezident Stipe Mesič telegraficky gratuloval Čiernej Hore k voľbe nezávislosti. Bol prvým predstaviteľom iného štátu, ktorý na výsledok oficiálne reagoval. Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana blahoželal k úspešnému referendu a uviedol, že volebná účasť cez 86 percent potvrdzuje legitimitu tohto procesu. Európska únia bude – podľa jeho slov- plne rešpektovať konečné výsledky referenda.

9.1.2011 sa konalo na území Južného Sudánu referendum o osamostatnení– pod medzinárodným dohľadom. Referendum nevyhlasovala centrálna vládal v Chartúme, ale iba vláda južného Sudánu. Referendum sa tiež konalo iba na dotknutom území – teda na území Južného Sudánu.

18.3.2014 argentínska prezidentka Cristina Fernandéz de Kirchnerová pripomenula v tejto súvislosti, že v stanovách OSN je zakotvené právo národov na sebaurčenie.

Porovnala situáciu na Kryme so situáciou na Falklandských ostrovoch, území, o ktoré sa uchádzajú Argentína a V. Británia. V r. 1982 za pomoci vojenskej sily V. Británia udržala Falklandy vo svojej moci. V marci 2013 bolo na ostrovoch uskutočnené referendum, väčšina obyvateľov ostrovov sa vyslovila za zotrvanie v britskom kráľovstve. Vtedy Západ nespochybnil zákonitosť referendového hlasovania.

V septembri 2014  sa uskutočnilo referendové hlasovanie o nezávislosti Škótska od Veľkej Británie. Ani v Škótsku nevyhlasovala referendum vláda v Londýne ale iba vláda Škótska v Edinburgu.

Od nedele 16. 3. 2014 do piatka 29. 3. prebehlo internetové referendové hlasovanie o osamostatnení sa Benátska od Talianska a vytvorení samostatnej Benátskej republiky s 5 miliónmi obyvateľov. Benátky existovali ako samostatná republika vyše 1000 rokov, pred 200 rokmi ju zlikvidoval Napoleon, v 70. rokoch 19. st. bola definitívne začlenená do zjednoteného Talianskeho kráľovstva

Kosovská oslobodzovacia armáda začala v 90. rokoch ozbrojený boj proti srbským silám. V r. 1997 to prerástlo do otvoreného konfliktu medzi UCK a srbskou políciou a armádou. NATO sa postavilo na stranu ozbrojeného povstania provincie, bombardovalo Srbsko.

—NATO sa postavilo aj na stranu ozbrojeného povstania proti vládnej moci v Sýrii.

—Na prelome r. 2014 a 2015 sa NATO znovu postavilo na stranu ozbrojeného povstania proti vládnej moci na Ukrajine.

—Logika hovorí, že teraz by sa malo NATO postaviť na stranu ozbrojeného povstania provincie Krym proti ústrednej moci v Kyjeve, podporiť jeho právo na sebaurčenie.

—22.7.2010 rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora OSN o Kosove hovorí, že „jednostranne vyhlásená nezávislosť časti štátu nenarušuje nejaké normy medzinárodného práva. Pripomína tiež Chartu OSN a ďalšie medzinárodné dokumenty stanovujúce právo na sebaurčenie  národov.

—V Kosove pritom žiadne referendum neprebehlo, stačil postoj západných krajín.

—V písomnom memorande USA v súvislosti so situáciou v Kosove z dňa 17. 4. 2009 sa uvádza, že: ,,Princíp územnej celistvosti nevylučuje možnosť vzniku nových štátov na území už existujúcich štátov a že deklarácie nezávislosti môžu porušovať vnútroštátne zákonodarstvo, čo však neznamená, že ide o porušenie medzinárodného práva… “

—V písomnom memorande Veľkej Británie z dňa 17. 4. 2009 sa uvádza, že:,, Secesia ako taká neodporuje medzinárodnému právu a že medzinárodné právo nezakazuje secesiu a oddelenie a negarantuje nerozlučnosť štátov…”

29.3.2009 obyvatelia ostrova Mayotté v Indickom oceáne v referende väčšinou hlasov (95,2 % pri 61 % účasti) hlasovali za to, aby sa ostrov stal departementom Francúzska. 31.3.2011 sa ostrov stal 101. departementom Francúzska.

Ostrov pritom patrí do zostavy Komorských ostrovov, ktorým tým bolo znemožnené utvorenie jednotného hospodárstva na všetkých svojich ostrovoch. Komorské ostrovy získali nezávislosť v r. 1976. Francúzsko však zablokovalo v BR OSN rezolúciu o nezávislosti ostrova Mayotte, hlavne s ohľadom na bezpečnosť jeho obyvateľov. Nakoľko sa očakávalo, že na Komorských ostrovoch bude vyhlásený islamský štát, pričom obyvatelia ostrova boli kresťanmi. OSN však priznalo právo Komorských ostrovov na ostrov Mayotte.