pozitívna negácia starého

Čítam článok, ako vojna na Ukrajine môže za drahé energie. To je propagandistické zavádzanie spotrebiteľa. Pre riešenie situácie, aby sme v zime nepomrzli, je potrebné poznať objektívne pozadie energetickej krízy. Ja nie som odborník na energetický sektor, ale tu ide skôr o všeobecnejší problém spoločenskej správy, spoločenského vývoja, personálnej krízy a spoločensko-vednej krízy, ktorá postihla západný svet po roku 1989.

Energetická kríza sa predsa neobjavila s vojnou na Ukrajine, ale silne sa prejavila už rok predtým. Už pred rokom sa riešil bankrot viacerých obchodníkov s elektrickou energiou, ako Slovakia energy, ap. a čo s ich zákazníkmi.  A ceny za plyn vyskočili k 2000 dolárom za tisíc kubických metrov už pred rokom, súviseli s rozkolísaním energetického trhu po pandémii.

Takže hovoriť tu o tom, žeby energetická kríza prišla s vojnou na Ukrajine, je buď hrubá nevedomosť, alebo zavádzanie.

Podstata problému spočíva v neschopnosti starého kapitalizmu, založeného na národnom ekonomickom priestore a trhu a imperiálnom myslení, riešiť efektívne otázky globálnej ekonomiky a civilizácie 21. st. Na snahách vrátiť sa k princípom klasického kapitalizmu laissez-faire, voľného trhu (voľnej hry ponuky a dopytu), prostredníctvom spotovej burzy v Nemecku.

Samozrejme, do hry vstúpili aj emisné povolenky (v prospech špekulantov), hra na zelenú energiu (zelený kapitalizmus je z princípu nemožný, prax to nakoniec jasne ukázala) a ďalšie programy.

Plyn je strategická surovina a ponechať zásobovanie plynom na voľnú hru trhu svedčí o nekompetentnosti zodpovedných, aj nášho Maroša Ševčoviča, ktorý v EÚ dlhé roky zodpovedal práve za oblasť energetiky.

Investície do ťažby a prepravy plynu sú vysoké a producent preto potrebuje mať určitú predstavu o budúcej spotrebe, odbere plynu. Investície do energetického sektora sú dlhodobého charakteru, nemajú radi neistotu, prudké výkyvy, čo je typické pre burzové obchody. To umožňujú dlhodobé dohody, aká bola uzavretá k 1. 10. 2021 s Maďarskom (na 15 rokov). Dlhodobé zmluvy dávajú určitú predstavu o budúcej potrebe plynu. Spoliehať sa na výkyvy trhu znamená každý rok zažívať neistotu ohľadom zásob plynu. Preto sa nemožno čudovať návrhu Ruska, aby sa obchod s plynom riadil dlhodobými zmluvami, ktoré by stabilizovali tento trh.

Obchod s plynom je možné naplánovať na roky dopredu. Situácia sa cyklicky opakuje každý rok, sú známe objemy, kedy ich treba naplniť, je možné dohodnúť na desaťročia dopredu stabilné ceny. Energetický sektor je typickým sektorom, kde je možné predvídať a plánovať na desaťročia  dopredu.

Bolo priam šokujúce sledovať cesty európskych politikov a hlavne predstaviteľov USA, ako chodia s prosíkom ako malé deti po Katare, Blízkom Východe, Japonsku, či nie je možné dodať navyše nejaký plyn do EÚ. Toto nie je hra v detskej škôlke, ale tak mi to pripadalo. Buď sú predstavitelia USA totálne nekompetentní, ak nemajú ani základné predstavy o svetovom obchode s energiami, alebo jednoducho hrali pred európskym divákom divadlo, ako sa snažia vyrokovať nejaký plyn pre EÚ, hoci dopredu vedeli výsledok rokovaní.

V Katare to západným predstaviteľom jasne vysvetlili, že obchod s plynom sa riadi hlavne dlhodobými zmluvami a navyše je možné dodať len malé množstvá.

Kto v energetickej oblasti pretlačil ako hlavný obchod cez burzu na základe voľnej každodennej ponuky a dopytu, je buď nekompetentný hlupák, skorumpovaný lump, alebo všetko dohromady, žiadalo by sa dôsledne prešetriť pozadie týchto udalostí a vyvodiť zodpovednosť. Na spotovej burze sa dajú ponúknuť prebytky, ale nemôže byť hlavným spôsobom obchodu s energiami.

Je známe, že EÚ rozhodla o prechode od dlhodobých zmlúv k burzovému mechanizmu na základe odporúčania expertov EÚ – väčšinou britských expertov. Tu sa natíska otázka, nakoľko títo „experti“ konali na odporúčanie USA, ktoré sa snažia podmaniť si európsky trh s energiami. A nakoľko tu išlo o pokus o využitie „voľného, spotového trhu“ na budovanie globálneho impéria USA za pomoci svojich satelitov, oslabenie EÚ ako konkurenta cez drahé energie. Dnes nám politici slávnostne oznamujú, že nakúpili tanker s plynom. Ale neoznamujú, za aké ceny. Treba ich zaviazať zverejňovať ceny verejných nákupov, inak tu môže byť podozrenie z korupcie.

Je známe, že na burzovom spotovom trhu sa priživujú rôzni špekulanti. Veľkí hráči nakupujú plyn na základe dlhodobých zmlúv, do jednotlivých krajín sa dostávajú draho cez sprostredkovateľov. Je potrebné vyjasniť, o koho konkrétne ide, kto parazituje na európskej energetickej kríze. Je groteskné, ak Česká republika lacno predáva elektrickú energiu na burzu do Nemecka a odtiaľ ju draho nakupuje. Buď na tom poriadne zarábajú niektorí špekulanti, alebo Nemecko. Občanom to treba jasne vysvetliť, kto vlastne môže za túto krízu.

Znížiť platy politikom – navrhujem iniciatívu a petíciu

Ak politici netušia, v čom je podstata problému, nemajú na svojich miestach čo robiť, sú jednoducho nekompetentní vykonávať svoje funkcie. Ak sa pozrieme po európskej politickej scéne, je to skutočne bieda, ide väčšinou o treťotriednych politikov typu našej vlády.

Ak politici nie sú ochotní a schopní riešiť energetickú krízu, treba im siahnuť na platy. Veľkohubo predsa vyhlasovali, že nepredáme hodnoty za peniaze (energie), tak nech idú príkladom. Ak majú občania šetriť, politici by mali tým viac. Ak má niekto plat 15 000 euro, jeho sa aj inflácia 30 percent bytostne nedotkne, ale toho, kto zarába niečo cez 500 eur, sa 30 percentná inflácia dotkne existenčne.

Politici energie nenakupujú zo svojho, ale z verejných peňazí, preto na takéto rozhodnutia, ktoré sa dotknú výrazne života každého občana, potrebujú súhlas občanov – teraz prinajmenšom vo forme prieskumov, verejnej mienky ohľadom nášho postupu v otázke sankcií.

Preto navrhujem založenie iniciatívy na zníženie platov politikov, poslancov (a čo tak aj novinárov, ktorí akoby rozhodovali o mnohých veciach?). Nech idú príkladom a ukážu, že nevymenia hodnoty za peniaze. Potom uvidíme, či sa im budú tak ľahko schvaľovať sankcie, iniciované USA, ktoré ničia európsku ekonomiku. Ak navrhneme zníženie platu premiérovi E. Hegerovi a prezidentke Z. Čaputovej o tretinu ako reakciu na dopad sankcií, uvidíme, či budú sankcie presadzovať tak hrdinsky, ako doteraz.

Navrhujem petíciu, požadujúcu zníženie platov politikov o tretinu. Budem rád, ak sa toho ujme niekto so skúsenosťou v tejto oblasti. Myslím, ak by bola masová, bola by morálnou fackou našim politikom.

K otázke voľného trhu:

Voľný trh ako jedná z podôb trhu bol hlavným hospodárskym nástrojom klasického kapitalizmu laissez-faire (voľnej hry ponuky a dopytu, kapitalistickej epochy 1368 – 1928), zodpovedal vtedajšej výrobno-technologickej úrovni ako efektívny. Lenže kapitalistická epocha končila Veľkou hosp. krízou 1929-33, klasický kapitalizmus vyčerpal svoj potenciál rastu. S ňou končil aj voľný trh ako efektívny ekonomický nástroj. To nakoniec oznámil slávny britský ekonóm M. Keynes v r. 1926 v štúdii The End Laissez-Faire a potvrdila to veľká hospodárska kríza. Ďalej nebolo možné pokračovať touto cestou.

Kapitalizmus, ak chcel prežiť, sa musel prispôsobiť socialistickej epoche, socializovať sa: regulácia a plánovanie ekonomiky, štátna ekonomika a štátne podniky, sociálny štát. Keynesianizmus, ktorým sa západné ekonomiky riadili do sedemdesiatych rokov, znamenal prijatie množstva regulačných mechanizmov.

Za 2 stáročia sa podstatne zmenil charakter výrobno-technologického procesu, výrobný proces sa stal komplexnejším, dnes globálne previazaným, technológie zložité a drahé, náročné na dlhodobé investície, ktoré neznášajú silné výkyvy voľného trhu. Výkyvy, ktoré nastali v obchode s energiami, ale napr. aj čipmi počas pandémie, narušili globálne obchodné reťazce, viedli ku globálnej nerovnováhe.

Ak si EÚ ešte chce zachovať akú-takú životnú úroveň a odvrátiť pád do hlbokej inflácie a úpadku, potrebuje opustiť avantúry so spotovým trhom, a dohodnúť stabilné dodávky a ceny na desaťročia dopredu. Ale to chce schladiť hlavy, opustiť koloniálne myslenie a rokovať s Ruskom, Čínou, a ďalšími krajinami. Stali sme sa súčasťou celistvej globálnej civilizácie a pokusy ju takto imperiálne deliť, trestať, prikazovať postihnú kruto samotnú EÚ, jej obyvateľov.